2. február 2012
Na otázky o pupočníkovej krvi odpovedá prof. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc., vedúci Katedry hematológie a transfúziológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
Ako sa pupočníková krv využíva v medicíne?
Predovšetkým treba povedať, že pupočníková krv je rovnocenný zdroj krvotvorných kmeňových buniek so štandardnými zdrojmi, teda s kostnou dreňou a periférnou krvou. Vlastne sa dá použiť všade tam, kde je indikovaná transplantácia krvotvorných buniek. Vo svete bolo uskutočnených už viac ako 25 000 transplantácií pupočníkovej krvi. Moderná doba priniesla aj prevratné výskumy. Objavujú sa nové indikácie v regeneratívnej medicíne – cukrovka 1. typu, detská mozgová obrna. Možnosti využitia sú niekedy až prekvapujúce a sú širšie ako použitie klasických zdrojov.
Aká je situácia s pupočníkovou krvou na Slovensku?
U nás sa odbermi pupočníkovej krvi zaoberáme naozaj veľmi dlho. Prvé odbery už pre konkrétneho pacienta sa uskutočnili ešte v roku 1996, čiže pred 15 rokmi. A práve preto, že pupočníková krv je vhodná aj pre iných, nielen členov rodiny, vznikla v roku 1999 verejná banka pupočníkovej krvi. Momentálne je v nej uskladnených vyše 1 700 jednotiek pupočníkovej krvi určených na transplantáciu pacientom kdekoľvek vo svete. Na počet obyvateľov máme porovnateľnú banku s Českou republikou, pričom sme na tom lepšie než napríklad Švédsko. Našou prednosťou je, že sme na prvom mieste v počte jadrových buniek v transplantáte. Laicky povedané, že naše transplantáty sú vhodné pre príjemcov s najvyššou hmotnosťou. Preto sú aj vyhľadávané. Vydali sme už 16 jednotiek pupočníkovej krvi na liečbu.
Od čoho závisí veľkosť odberu pupočníkovej krvi?
To je veľmi rozdielne. Môže to byť od 20 mililitrov po 200 i viac mililitrov. Veľkosť odberu závisí od mnohých okolností. Od veľkosti dieťaťa, od toho, či sa narodí o týždeň-dva skôr, či je už zrelé... Ďalšími faktormi sú priebeh pôrodu a zručnosť gynekológa. Je to naozaj veľmi individuálne. Preto platí, že nie všetky odbery sú vhodné na využitie do verejnej banky.
Napriek tomu, že v porovnaní s inými krajinami je na tom Slovensko pomerne dobre, čo bráni masovejšiemu rozšíreniu týchto odberov a väčšiemu využívaniu pupočníkovej krvi?
Myslím, že ani bohatšie krajiny nemajú oveľa viac jednotiek pupočníkovej krvi na počet obyvateľov ako Slovensko. Ide totiž o dosť nákladnú činnosť. Pupočníková krv určená chorým pacientom musí spĺňať prísne kritériá a odberov, ktoré napokon z nejakého dôvodu nemožno zaradiť do verejnej banky, je dvakrát toľko než tých, ktoré parametre splnia. Na druhej strane máme aj raritu. Stáva sa, že na transplantáciu dospelého pacienta sú potrebné dve jednotky pupočníkovej krvi. Je zaujímavé, že sa nájdu na opačných koncoch sveta. U nás sa stal malý zázrak, keď sme zo slovenského registra poslali dve rôzne, ale zhodné jednotky pre jedného pacienta. Je to veľká kuriozita.
Aká je podľa vášho názoru budúcnosť využívania pupočníkovej krvi pri liečbe rôznych ochorení na Slovensku?
Už som spomenul ochorenia, o ktorých sme pred desiatimi rokmi netušili, že by sa dali liečiť. Nuž a dnes tu máme reálnu situáciu, keď slovenský chlapec dostal vlastnú pupočníkovú krv práve s cieľom liečby detskej mozgovej obrny na prestížnej klinike v USA. A som rád, že môžem verejnosti oznámiť, že v blízkej budúcnosti otvoríme štúdiu s vlastnou pupočníkovou krvou na liečbu detskej mozgovej obrny aj na Slovensku.
Zdroj: www.pupocnikovakrv.sk
